jankollar

Dharamshala

Dharamshala


Mojím hlavným cestovateľským cieľom, ktorý som si stanovil pred odchodom do Indie, bolo vidieť Himaláje. Minulý víkend sa mi to podarilo.

Zavítali sme do horského mestečka Dharamshala, presnejšie jeho hornej časti Mc Leod Ganj. Vybrali sme sa tu v šesťčlennej multinárodnostanej zostave modernou dodávkou, ktorú šoféroval Mr Singh. Náš šofér nevedel ani slovo po anglicky a v podstate ani netušil, kam presne ideme. Už len samotná cesta bola nevídaným zážitkom. Mr Singh trúbil o sto šesť, predbiehal v každej druhej zákrute a hrotil to až na osemdesiatku, čo je na indické deravé cesty fakt dosť. Okrem aút sme na ceste stretli stovky psov, kráv a s pribúdajúcou nadmorskou výškou aj pár kôz. Zaujalo ma, že všetká táto zverina vie, že má chodiť vľavo, len ľudia tu chodia kade tade, ako sa im zachce a podarí. Najväčšie cestné problémy boli teda s chodcami, ktorých bolo neúrekom, pretože na druhý deň sa mali konať oslavy indického národného sviatku (pätnásty august). Všetci teda niekam putovali, len sme nepostrehli, že kam.

Cesta z Jalandharu do Dharamshala trvala dokopy sedem hodín aj s trištvrte-hodinovou prestávkou na večeru, počas ktorej si najviac naložil Mr Singh, ktorému sme to potom museli zaplatiť. Po príchode do Dharamshala okolo pol tretej v noci, sme asi polhodinu hľadali hotel, ktorý sme mali mať rezervovaný, ale zjavne sa tak nestalo. Napokon sme sa ubytovali vo vedľajšom hoteli, ktorý bol luxusnejší a drahší, cenu sme však nakoniec zjednali tak, aby nás to vyšlo rovnako. Dostali sme dve dvojposteľové izby s televízorom a teplou vodou, čo na začiatok nebolo zlé.

Ráno nás milo prekvapilo miestne podnebie. Konečne prvý krát som sa v Indii nespotil, hneď ako som vyššiel zo sprchy. Horná časť Dharamshala – McLeod Ganj sa nachádza vo výške nad 2000 m.n.m., preto je tu omnoho chladnejšie a hustota vzduchu je tiež nižšia. Mesto bolo počas celého nášho pobytu ponorené do hustej hmly a občas nás sprevádzal aj silný dážď. Kombináciu tohto dažďa a miestneho vodopádu pravdepodobne neprežil môj foťák. Po vodopádoch sme sa vybrali do Dalajlámovho chrámu. Dalajláma tu žije od roku 1959, kedy mu India poskytla azyl. Väčšinu času však trávi na cestách a predpokladám, že aj v čase našej návštevy bol určite niekde inde. Naštastie sa v našej cestovateľskej skupine výnimočne neocitol žiaden číňan, pretože tí vraj odmietajú vstúpiť do chrámu (moji európski kamaráti, ktorí s nimi cestovali sa na to dosť sťažovali). Nám sa to teda podarilo. Pri vstupe nám batožinu skontrolovali tibetskí mnísi v dlhých červených sutanách. Chrám nevyzerá nijako pompézne. Z dvoch strán je obklopený asi päťdesiatimi polmetrovými zlatými valcami. Všetky tieto valce sme postupne jeden po druhom otáčali, pretože to podľa tabuľky na chráme prináša celoživotné šťastie.

Na druhý deň ráno sme sa rozhodli zmapovať miestnu prírodu, vyliezli sme hore na lesnú cestu, kde sme chvíľu fotografovali opice, ako preskakujú zo stromu na strom. Potom sme sa konečne pohli smerom do hôr. Celá cesta hore na kopec trvala asi dve hodiny, takže to nebolo nič náročné, ale stálo to za to. O tak čistom vzduchu a nádhernej prírode môžeme v Jalandhare iba snívať. Výhľad zhora bol tiež úžasný, kazila ho však hustá hmla, ktorá nám bránila vidieť na všetky strany. Počas túry som sa najviac bál o zdravie našich dvoch moslimských kamarátok z Maroka a Indonézie, ktoré majú momentálne Ramadán, čiže nepijú a nejedia, aj keď počas cestovania by vraj mohli. Nie že by som nerešpektoval ich tradície, ale osobne si myslím, že ísť na túru bez vody je dosť dementný nápad a študentka medicíny by o tom zrejme mohla niečo vedieť. Napokon sme štastne zišli až dole na parkovisko, kde nás čakal Mr. Singh. Po piatich minutách cesty autom sme museli zastaviť, aby sa naša kamarátka vygrcala a následne prijala našu vodu.

Cestou naspäť sme navštívili pevnosť Kangra, z ktorej sme mali nádherný výhľad na rovnomenné údolie, skaly a dve rieky, ktoré sa v ňom stretávajú. Pevnosť Kangra je najväčšia v Himalájach a pravdepoodobne tiež najstaršia v Indii. V roku 1009 pre Kristom ju postavila kraľovská rodina Kangra. Urobili sme tu pár pekných fotiek, nasadli do auta a po sedemhodinovej strastiplnej ceste sme unavení a štastní dorazili domov.



Komentáře k článku.

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok