jankollar

Kultura

Kultúra

Tento týždeň sa toho udialo veľa. V sobotu sme videli Zlatú kaplnku v Amritsare, čo je najznámejšie putovné miesto Sikhov, niečo ako Mekka pre Moslimov. Sikhovia sú vyznávači sikhizmu a navonok sú veľmi jednoducho rozpoznateľní podľa dlhej brady a turbanu na hlave. Správny Sikh by sa vôbec nemal holiť ani strihať. Väčšinu z nich môžeme vidieť v indickom štáte Pandžáb, kde som teraz aj ja. Celkom ma prekvapilo, že sikhizmus vyznávajú aj mladí ľudia, napríklad aj niektorí moji študenti. Nechcem si ani predstaviť ako sa musia teraz, pri tejto vlhkosti vzduchu potiť.

Ďalší zaujímavý kultúrny zážitok sa nám, podaril v nedeľu. Boli sme na slávnostnej ceremónii na indicko-pakistanskej hranici, ktorá prebiehala asi takto: Najprv sme videli asi päťdesiat žien rôzneho veku postupne prebehnúť s indickou vlajkou sem a tam, asi takých dvesto metrov. Potom nám pustili hudbu, približne tristo indiek z hľadiska zišlo dolu do uličky, kde si mohli zatancovat. Zopár našich dievčat sa k ním potom pridalo a my sme ich povzbudzovali. No a nakoniec nasledovala asi najčudnejšia časť ceremónie, pri ktorej jeden chlapík niečo vrieskal do mikrofónu a všetci indovia vrieskali s ním, resp. za ním. Pointa bola v tom, že na druhej strane hranice bol taký istý chlapík s mikrofónom a pakistanci vrieskali zase s ním. Išlo zrejme o to, kto bude vrieskať hlasnejšie. Najviac sa mi páčilo, ako si vedľa mňa vrieskal môj čínsky kamarát v svojom materinskom jazyku a evidentne mal z toho veľkú radosť. Ja som vrieskal jedine slovo „Hindustan“, za ktorým sa mi z druhej strany hranice za každým ozvalo „Pakistan“.

Po tomto energicky náročnom víkende prišiel pracovný týždeň, počas ktorého som sa snažil znormalizovať môj indický život a osvojiť si v tunajších podmienkach staré dobré návyky zo Slovenska. Tak napríklad v utorok sme objavili reštauráciu, kde majú mäso! Ľudia, my sme sa tešili jak majstri sveta. A hneď nad tou reštauráciou bola ďalšia čínska reštaurácia, kde mali aj pivo! Na Slovensku by ma nikdy nenapadlo, že jediná reštaurácia v meste, kde majú pivo môže byť čínska. Inak stále nevieme ako je to s pitím a fajčením na ulici. Niektorí hovoria, že všetko je trestné, iní, že len pitie, iní zase, že ani pitie, len musíte piť z plechovky a nie z fľaše. Tak sme to hneď cestou domov vyskúšali z plechovky a fakt nás žiaden policajt nezastavil.

Ďalší deň som sa odhodlal hľadať posilovňu, aby som to pivo nejak spálil. Našiel som dve a do jednej som sa aj vybral. Platiť som nemusel a dokonca som dostal aj dvoch osobných trénerov. Byť cudzincom v Jalandhare sa niekedy oplatí. Z toho, čo som zistil popri cvičení, ani jeden z tých chalanov v posilovni nebol vegetarián a bolo to na nich vidno. Priemerný mladý ind má meter 70 a 60 kíl, títo boli o čosi vyšší a vážili dvojnásobok.

Vo štvrtok som konečne začal normálne pracovať. Zatiaľ učím tri skupiny, dve začiatočnícke – samozrejme jednu mužskú a druhú ženskú a jednu pani, ktorá chodila na hodiny aj k môjmu predchodcovi, takže jej to celkom ide. Najväčší problém bude asi výslovnosť. Naučiť inda, ako má vysloviť R, U alebo Ž nie je žiadna sranda. Ale hlavné je, že ich to baví.

No a keď už som pritom učení tento týždeň ma kamarát z Mauríciousu naučil prvé slovo v kreolštine. Je to slovo „gogot“ a znamená presne to, čo si asi myslíte. Počnúc týmto týždňom ho používam miesto slovenského ekvivalentu.



Komentáře k článku.

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok