jankollar

Prve dni

Prvé dni

Po prvých dvoch dňoch v Jalandhare začínam postupne chápam, že je to tu celé ešte zorganizované ešte omnoho horšie, ako som si po príchode myslel.

Náš domáci Sunit mi dal jednu dobrú radu: Ak chceš niečo vybaviť, volať musíš ty, tu ti nikto sám od seba volať nebude, aj keď je to v popise jeho práce. Preto som dnes pre istotu zavolal rovno dvom našim indickým koordinátorom, aby som zistil, či ma konečne vezmú do školz, v ktorej mám učiť a či sa budem môcť presťahovať na internát. Ani jeden mi samorezrejme nezdvihol, ale zavolal mi pre zmenu tretí, ktorého som doteraz nepoznal s tým, že do hodinu je tu a vezme ma do školy.Teraz tu čakám asi tri hodiny, chalan má vypnutý mobil, ostatným koordinátorom sa dovolaťtiež nedá a pred chvíľou mi zavolal Puneet, ktorý by mal bzť podľa všetkého zodpovedný za mňa, aj keď slovo zodpovedný mu asi veľa nehovorí. Puneet mi oznámil, že ten chalan, na ktorého tu čakám jak taký puk už tri hodiny, príde. Rád by som vedel, na koľko vážne to fakt myslel.

Včera som zistil prečo pán domáci nemá zuby. Nameisto toho aby tabak fajčil, on ho priamo je. Vraj to tak robí už tridsať rokov, lebo fajčiť sa hanbil a tento zvyk má zrejme dosť veľká časť Indov. Podarilo sa mi zoznámiť sa s niekoľkźmi ďalšími stážistami z Turecka, Číny, Švajčiarska, Portugalska, Mauríciusu a trochu som sa už porozprával aj so slovenkou Katkou, ktorá chodí na moju bývalú fakultu. Zdalo sa mi, že tento bordel tu berie o čosi vážnejšie ako ja. Minimálne v tomto mi život na intráku prospel.

Prvý krát som bol tiež v meste a prvý krát som sa viezol na rikší. Vždy som si myslel, že taká rikša je tak maxinum pre štyroch ľudí. My sme tam vošli deviati a bol to zážitok. Šoferovi sme povedali, že chceme ísť do nového mesta a on netušil, kde to je. Radšej sme preto vystúpili o čosi skôr. Potom sme išli do KFC, kde sme sa stretli s dvomi dievčatami, s ktorými sa chalani snažili naplánovať cestru do Kašmíru. Nakoniec z nej vraj aj tak nič nebude. V novom meste sa alkohol piť nedá, tak sme tam sedeli len tak bez ničoho, alebo s nejakou kuracou žemľou. Naspäť do hotela sme sa odviezli rikšou. Večer mi švajčiar Chris prezradil, kde sa dá kúpiť pivo, tak som sa tam hneď vybral v tom najväčšom daždi aj s domácim Sunitom. Pivo bol hnusné jak štanka, malo priveľa alkoholu (a nápis Extra strong), ale z toho, čo som počul je to najlepšie pivo, aké tu majú. Fuj! Inak pivo tu treba schovávať v hoteli ho možno piť iba na vlastnej izbe a potom ho treba vzhodiť v igelitovej taške hocikde na ulicu bez toho, aby si to niekto všimol. Ak by ma tu niekto domáci videl piť pivo, mohlo by ho to pohoršiť. Niečo ako keď u nás vidíte bezdomovca na ulici fetovať toluén. Pivo som si teda vypil, trochu som pokecal s Turkom Ahmedom. Ukázal mi fotky z jeho krajiny. Je tam určite čo vidieť podľa tých fotiek. Napokon som si ľahol spať do Sunitovej postele. Ten spal totiž kvôli mne na dlažbe o kúsok ďalej. Už aj preto dúfam, že sa mi podarí presťahovať sa.



Komentáře k článku.

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok