jankollar

Skola

Škola

Dnes ráno za mnou pribehol náš kuchár a ukázal mi moju fotku v dvoch rôznych novinách. To, čo bolo napísané vedľa toho som nerozumel, ale nebolo to vraj žiadne „polícia pátra“. Škola, kde budem učiť poslala do novín správu, o tom, že otvárajú nový polročný kurz francúzštiny a ja ho budem viesť.

Predvčerom som sa tam prvýkrát zastavil, porozprával som sa s riaditeľkou a dekankou jazykovej fakulty, vyfasoval som dvoje kvety, s ktorými ma aj rovno sfotili a ubezpečili ma, že sa u niích budem mať ako prasa v žite. Zatiaľ to vyzerá naozaj tak, že neklamali. Všetko tu mám zdarma a pomáhajú mi úplne zo všetkým.

Hneď ďalší deň som sa zoznámil s väčšinou dôležitých ľudí na škole a najmä s učiteľkami z oddelenia angličtiny. Každá z nich sa niečo špecializuje, napríklad na americkú poéziu, alebo na literárne teórie a majú vynikajúcu angličtinu, čo je dobré aj pre mňa. Škola je niečo ako naša vysoká škola (v Indii College) a je čisto dievčenská. Mám taký dojem, že tým dievčatám, z toho trošku šibe. Všade, kde sa pohnem, len sa na mňa usmievajú a kukajú na mňa jak na ľadového medveďa v Afrike. Inak vo všeobecnosti tu majú všetky študentky veľký rešpekt voči učiteľom, nosia im vodu, knižky a správajú sa tak úctvo, že človek má až pocit, že sa ich boja.

V rámci školského areálu sa mi podarilo objaviť prvé futbalové ihrisko, čo je neuveriteľné, lebo tu každý sleduje, len kriket, dokonca aj v televízii. Dlho som rozmýšľal, či existuje nejaký nudnejší šport, ale myslím, že aj šach je na tom lepšie. Takže budúci týždeň si ten futbal možno aj zahráme.

Cestovanie do školy má svoje špecifiká. Do školy cestujem bicyklovou rikšou a zo školy ma vezie autom kolegyňa. Včera som sa napríklad nemohol dostať domov, lebo bol na ceste meter vody a kolegyňa to so svojim chevroletom radšej nechcela riskovať, tak pomňa prišiel Sunilov kamarát na motorke, ktorý poznal inú cestu. Dnes sa mi zase na ceste do školy pritrafila moja prvá dopravná nehoda. Sedel som si na bicyklovej rikši, vodič do toho šliapal jak o dušu, vedľa si bicykloval ďalší rikšiar, až kým mu neskrížil cestu nákladiak. Nabratý rikšiar sa prekotil na našu rikšu a ocitol mi na kolenách. Jeho rikša sa naštastie úplne neprekotila a zostala tam, kde bola. Nikomu sa nič nestalo, tak sme pokračovali ďalej v jazde. Všetci tu jazdia veľmi pomaly, inak by to tu ani nešlo. Pri tom všetkom, čo sa tu na cestách pohybuje...od živých tvorov, cez bicykle, cyklorikše, motorikše, busy, trojkolky, nákladiaky, autá, motorky a rôzne iné bližšie neidentifikovateľné telesá

Okrem školských záležistostí sa udiali ešte dve podstatné veci. Včera večer sme objavili obchod s alkoholom, kde majú normálne pivo. To indické, čo sme pili doteraz by som na Slovensku nedal ani psovi.

No a druhá podstatná vec – dnes sa na našej ulici zjavil slon. Všetci sme vybehli von a naši čínski kamaráti mali super nápad, že to treba sfotiť, takže máme fotku – my desiati a slon. Mňa pri fotení strategicky situovali rovno k slonej riti, tak som sa celý čas modlil, aby ma s tým chvostiskom nešvacol. Slona sme všetci štastne prežili a Sunil musel za fotenie zaplatiť šoférovi slona, inak by neodišli.

Týžden zbehol rýchlo, zajtra je tu víkend a mi sa chystáme na výlet. Ideme všetci aj keď nikto zatiaľ presne netuší kde. Indian style.



Komentáře k článku.

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok